Začala sa skrývať. Zrkadlá sa vyhýbala, klobúky sa stali jej štítom a pohľady cudzincov boleli hlbšie než slová. Premýšľala, či sa niekedy znova bude cítiť krásna. Všetko sa zmenilo v deň, keď stretla súcitného kaderníka, ktorý počul jej príbeh. Nebola tam žiadna výčitka, žiadna ľútosť — len láskavosť a odhodlanosť. S ručne vyrobenou parochňou, jemným mejkapom a nežnými povzbudeniami sa začala premena. Kúsok po kúsku sa jej odraz v zrkadle znovuzrodil. Keď sa konečne pozrela do zrkadla, oči sa jej naplnili úžasom. Už nevidela iba jazvy. Videla odvahu. Videla nádej. Videla krásne a silné dievčatko, ktorým vždy bola — ktoré sa na ňu usmievalo.