Od chvíle, keď Piercesare vstúpil na pódium, bolo jasné, že sa púšťa do veľkej výzvy. Zaspievať „Chandelier“ nikdy nie je jednoduchá voľba – skladba si vyžaduje výnimočné vokálne schopnosti, úprimné emócie a veľkú sebadôveru. Namiesto toho, aby hral na istotu, sa do piesne naplno ponoril a urobil si ju vlastnou.
Keď zazneli prvé tóny, začal jemným a citlivým hlasom, ktorý okamžite upútal pozornosť publika. Jeho prejav vyžaroval zraniteľnosť, vďaka čomu pôsobil každý verš veľmi osobne. Pokojný úvod vytvoril silný kontrast a ešte viac zvýraznil emocionálnu gradáciu vystúpenia.
Keď prišiel refrén, jeho výkon sa posunul na novú úroveň. Jeho hlas nabral silu a dynamiku a náročné vysoké tóny zvládol s obdivuhodnou presnosťou bez toho, aby stratil emocionálnu hĺbku skladby. Namiesto napodobňovania originálu jej dodal vlastný štýl prostredníctvom jemných vokálnych nuáns a osobitej interpretácie.
Najviac zaujalo jeho skutočné spojenie s hudbou. Každý výraz tváre, každý pohyb aj momenty so zatvorenými očami ukazovali úplné emocionálne ponorenie do piesne. Nič nepôsobilo neprirodzene ani príliš nacvičene. Silné vrcholy aj pokojnejšie pasáže predniesol s veľkou kontrolou a úprimnosťou.
Po doznení posledného tónu zostalo publikum na okamih v tichu, než prepuklo do nadšeného potlesku. Piercesare „Chandelier“ nielen zaspieval – premenil ju na hlboko osobnú interpretáciu, ktorá zanechala silný emocionálny dojem.